Ako môžeme zachrániť slovenský pracovný trh

V Bratislavskom a Trnavskom kraji sa situácia na trhu práce za posledné obdobie vyhrocuje. Vidíme rovnaké symptómy nedostatku vhodných kandidátov ako tomu bolo v predkrízovom období. Dôvodom je výrazný hospodársky rast a vysoká koncentrácia biznisu v oblasti západného Slovenska.

Dlhodobý dopyt registrujeme najmä v oblastiach IT, Automotive a Shared Services Centers. Kandidáti rovnako prejavujú menšiu serióznosť pri hľadaní novej práce, nakoľko je spomínaný dopyt ďaleko vyšší ako ponuka.

Pohovory často slúžia len k valorizácii platov u súčasných zamestnávateľov a ponuku z inej spoločnosti používajú  ako negociačný nástroj.  Z hľadiska zamestnancov sa jedná o pozitívny jav, keďže dochádza k rastu miezd.

Aktuálne najväčšiu neistotu prejavuje sektor Automotive, ktorý sa musí pripraviť na vstup britských výrobných spoločností na Slovensko. Už dnes sú lokality ako Devínska Nová Ves, Lozorno či Senec na saturačnom bode. Hlavnou úlohou zamestnávateľov by preto malo byť nielen finančné zatraktívnenie pozícií, no aj zmena firemnej kultúry, zavádzanie zaujímavých benefitov a výchova novej generácie zamestnancov resp. úzka spolupráca so strednými a vysokými školami.

V rámci ostatných segmentov sledujeme zvýšenie aktivity v stavebníctve (masívna výstavba rezidenčných projektov, dostavba diaľnic) a rovnako príchod nových retailových hráčov (Decathlon, Bauhaus, OBI). Tak ako vo výrobných podnikoch, aj tu dochádza k vyčerpaniu zdrojov kandidátov na nižších pozíciách. Dôvodom je najmä strata záujmu o štúdium na stredných odborných školách zo strany mladšej generácie a blížiaci sa dôchodkový vek u staršej generácie zamestnancov.

Najčastejšie skloňovaným riešením je import zahraničnej pracovnej sily. Tento model však má svoje úskalia a trhliny. Okrem jazykovej bariéry je tu aj otázka finančnej atraktivity a zabezpečenia kvalitných podmienok na život. Napríklad v Rumunsku za posledné roky ekonomická sila vzrástla, a preto nemusia byť platy operátorov či skladníkov dostatočne zaujímavé pre príchod na Slovensko.

Výhodou oproti predkrízovým časom je členstvo Rumunska a Bulharska v EÚ (od 2007) a menšia byrokracia pri vybavovaní pracovných povolení. Neprekonanou prekážkou ostáva dostupnosť ubytovania v odľahlejších lokalitách typu Senec a Lozorno. Lokálne ubytovne sú predražené a je ich málo. Podobnému stavu budú zrejme čeliť aj investori z UK v okolí Nitry.

Prioritou novej vlády by sa malo stať školstvo. Práve v ňom sú recepty pre ďalší úspech a rast Slovenska.

Vnímame potreby pre usmernenie masy mladých ľudí vo veku od 14 do 19 rokov, ktorí zvažujú svoje ďalšie štúdium. Už dávno neplatí, že servisný technik je podradná pozícia alebo naopak, práca v kancelárií je zaručene lepšie platená. Pokiaľ nedôjde k širšej osvete, problémy budú narastať. Pri výbere vysokej školy by mali mladí ľudia pamätať na aplikovateľnosť nadobudnutých vedomostí v praxi. Technické a ekonomické odbory, rovnako štúdium cudzích jazykov sú zárukou jednoduchšieho uplatnenia na trhu práce. Veľkou výhodou sú skúsenosti zo zahraničných univerzít (Erasmus program).

Z vyššie uvedeného vyplýva potreba zvýšeného tlaku na nové reformy. Súkromný sektor by sa mal zjednotiť a efektívnejšie presadzovať zásadné zmeny v edukačnom systéme. Bez nich sa časom spoločnosti rozhodnú Slovensko opustiť a radšej investovať v krajinách s väčšou dostupnosťou pracovnej sily. 

Autor: Jakub Fekiač